Tajomný sen (2)

4. června 2010 v 20:48 | zizu |  Tajomný sen
Ako keby neexistovalo o ňom nič iné, ako jeho telo a meno. Ale muselo sa uznať, mal dačo do seba. To, že bol obzvlášť pekný sa povedať nedalo, ale niečo tajomné v ňom bolo.
-Gaigo?
-Áno?
-Kde bývaš? Áno, viem že sprostá otázka, ale tak ma napadlo, že keď ma stále odprevádzaš,...máš to po ceste alebo ako?
-Reina,.... raz sa to dozvieš ale teraz nie.
Hm, zas tie jeho tajnosti. Už ma z tých tajnostkárskych rečí a záhad porazí. Vŕŕ.... Doma som nebola schopná ničoho iného, len si ľahnúť a snažiť sa prevetrať si myšlienky pri Damiánovi. Už dlhšiu dobu sa mi páči, ale on nereaguje. Chalani sú divný. Ale od tej doby čo k nám do mesta došiel Gaigo... Ach...
Ticho. Tma....Ruža! Zas ten istý krík ruže, tá istá záhrada, ten istý chodník. Až na jeden rozdiel- bolo sucho. Pomaly som sa snažila pohnúť, rozhýbať sa... No nešlo to! Cítila som sa ako prikovaná! čo sa to so mnou deje? Je to sen či nechutná skutočnosť? Zahmlievalo sa mi pred očami z tej predstavy, že by to bola skutočnosť, aj keď drastické, čierne, chladnokrvné, nezvyčajné a strašidelné veci sú pre mňa to pravé.
Snažila som sa zaostriť na krík s ružami... Čože?!.. Zasa tam bola tá postava v čiernom. Teda..Len ruky....To jediné spolu s hlavou bolo vidno. A v podstate ani tá nie. Hlava zakritá kapucou bola mne otočená chrbtom. No čo bolo najzaujímavejšie- všetko to, čo bolo vidno vychádzalo z jedného krvavočerveného kvetu ruže.
Zrazu sa hlava otočila. Bola to žena! Kapuca sa jej nebadateľne zošuchla z vlasov. V tej chvíli sa jej dlhé vlasy zlatooranžovej farby zavlnili v nepocítiteľnom vánku. Jej nežná tvár, jemné črty tváre ktoré zostrovala tma a čierne šaty boli priam anjelske. Nikdy v živote som nevidela krajšiu osobu. Keby sa na mňa neusmiala, myslela by som si že je to naozaj anjel z porcelánu. Veľké, guľaté oči farby čokolády sa pozreli mojím smerom. Až vtedy bolo vidieť, aká je plná života.
-Ahoj, povedala ,ked uvidela moju tvár so značnými známkami prekvapenia.
-A-a-ahoj...vykoktala som zo seba. Kto a čo si?
-Som to isté, čo ty...A volám sa Zaira.
-Ja som Reina, ale... tvoje telo..kde je?
-Veď ho vidíš.
-To... ten krvavočervený kvet ruže? A čo tie ostatné...a...keď ....počkať!!!! Ako to že si to isté čo aj ja!?
-No....
Zrazu sa všetko rozplynulo. Zas ten istý scenár ako včera. Došiel po mňa Gaigo. Ach, ten sen.. Bála som sa, a teraz sa bojím ešte viac. Prečo som sa len nedočkala odpovede od Zairy? A keď som to isté čo ona... Bola ona človek? A čo znamenalo že som sa nemohla pohnúť, maximálne otočiť len hlavou, alebo len trupom?!
-Klop-klop.
-Vŕŕŕ čakaj, už idem!
S námahou som sa vytrepala z domu keď som chcela pozdraviť Gaiga.... V tom som skoro spadla na zadok! Damián? Čo ten tu pre Boha...
-Ahoj.
-Ty?! Čo tu ty robíš? Kde je Gaigo?
-Prepáč, nechcel som ťa vyľakať. Gaigo dnes nemohol prísť, tak som ho "zastúpil".
-Prečo? Ty sa s ním vlastne bavíš? Ja že vy dvaja sa nejak nemusíte. A odkiaľ vieš kde bývam? A prečo Gaigo nemohol?
-Heh, nezdá sa ti že to nejak preháňaš? Fakt prepáč, nechcel som ťa vytočiť, ak chceš odídem...
-Eh, no... ostaň keď už si tu... Sakra prečo som si nikdy nevšimla aký je Damián  milý a... musím uznať že zdvorilý? A vlastne prečo Gaigo nedošiel?
A prečo poslal Gaigo práve teba?
-Nemohol. Mal zdravotné problémy. No.. zakázal mi povedať ti to.. Ale Gaigo je môj brat.
-Čože?! To..... to neni možné! Ako to že to neviem?
-Nevie to nikto. A týmto ťa žiadam aby to tak aj ostalo.
-Ach jasné. Ja nepatrím k tým čo všetko vykecajú (len niekedy).
-Prosím, nerob si srandu.
-Oukej....Ach! 7.45! Pohni si lebo nestihneme! Jedna neospravedlnená hodina mi stačí!
-Dobre.
Po ceste do školy sme obaja mlčali. Uvedomila som si, že Damián je presne taký istý ako Gaigo. Až na zopár maličkostí a - výzoru. Tam bol podstatný rozdiel!
Zmýlila som sa? V škole sa Damián úplne zmenil. Z toho milého, zdvorilého, dobre vychovaného chlapca sa stal úplný magor- taký ako je väčšina chalanov u nás v triede. Teraz sa s Gaigom vôbec nepodobali. A možno to bola len jeho maska....
Damián mal tmavohnedé rovné vlasy ostrihané na krátko a tmavohnedé oči. Gaigo- presný opak- mal blond vlasy, ktoré boli kučeravé. Jeho blankytnomodré oči žiarili už zďaleka. Kto by to na nich povedal, že sú rodina?
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 kesu,guru,bugy,pomaranč,... kesu,guru,bugy,pomaranč,... | E-mail | 8. června 2010 v 20:50 | Reagovat

pokračovanie? pointa? dobré vypracovanie, zopar nespisovných a neslengových slov ..... celkovo .... celkom dobré :-) :-|  ;-)  :-?  :-D

2 zizu2394 zizu2394 | Web | 8. června 2010 v 20:55 | Reagovat

Bugy, Pokračovanie bude len čo budem mať v škole chviľočku volna, pointa -ešte sa k nej musím nejak dopracovať :D Takže netuším,...
Nespisovné a neslengové slová k tomu patria :D ...
Ale na teba stále nemám =)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama