Červenec 2010

Vampyr Incarnate /7/ : Známa neznáma

21. července 2010 v 19:03 | zizu

-"Hm.. nechcem aby sme skončili tak ako ľudia!Tare?"
-"Áno?"
-"Mala by som nápad, ale fakt divný..."-povedala a poobzerala sa či nieje naokolo niekto, kto by ju mohol počuť.
"Vytvorme našu vlastnú armádu. Chráňme tých, ktorí sú schopný sa stať znova ľudmi, a nie robotmi. Nemusíme zmeniť celé ľudstvo, ale ani ho netreba celé vyhubiť."
-"Prepáč, že sa ti do toho miešam, ale začula som tvoje posledné slová a trošku som si domyslela o čom je reč. Neplánujem sa pridať k Plex Rominus, ale tvoj nápad sa mi docela pozdáva."
Pred nami sa z nenazdajky objavila plavovlasá elfka. Bolo to dievča, o ktorom som kedysi dávno rozprával Solarimu. Bohvie, či by sa mu páčila...
-"Mimochodom,volám sa Katherine." - povedala a usmiala sa na nás.
-"Ahoj, ja som Charlotte a toto je Tare." -ukázala na mňa a pokračovala. "No, popravde bola by som rada keby si súhlasila so mnou a skúsili niečo podniknúť. Nebudem sa pozerať ako Plex Rominus ničí aj čiastočne nevinných."
-"Máš pravdu Charlotte, súhlasím."- povedala Katherin zanietene.
Len som sa pozeral ako si rozumejú a súhlasia jedna s druhou. Neostávalo mi nič iné, ako sa pridať k nim. Jednu milujem, a druhá je už zrejme jej kamarátka.

Týždeň, deň čo deň bola Katherin u nás. Medzitým sa Solari po mojom rozhodnutí odsťahoval, čo bolo pre náš plán len dobré. Po týždni plánovania, navrhovania a rozmýšlania sme došli konečne k záveru, ako dať našu "armádu" dokopy. Charlotte a ja sme na ulici oslovovali iné tvory z našej sféry, ktoré neboli za plán Plex Rominusu. Po prehováraniach a argumentoch väčšina z nich prisvedčila a pridali sa ku nám. Takto to šlo deň čo deň, a navyše, členovia pribúdali aj odporúčaniami už terajších členov. Už ostával len nepatrný týždeň do Vianoc. Atmosféra medzi ľudmi hustla, ľudia sa začali prekonávať a správať sa naoko milo. Ako keby niečo tušili.


Vampyr Incarnate /6/:Nová armáda

21. července 2010 v 19:02 | zizu |  Vampyr Incarnate
-"Ľudstvu sa už nedá pomôcť, je veľmi postihnuté zlom. Plex Rominus vydal rozkaz na zničenie ľudstva. Plán na jeho záchranu bol zrušený."
-"Čože? A čo sa teraz akože bude diať? Zo všetkých nás, ktorý boli premenený v dobro sa majú stať zabijaci?!"
-"Iba z tých, ktorý budú ochotný. Plex Rominus sa bude snažiť vytvoriť armádu, ktorá sa postaví ľudstvu. Pojdeš aj ty, alebo budeš patriť s tou tvojou šťandou medzi tých druhých, "postarých"?"
-"Nevrav tak o nej... No neviem, musím sa s ňou o tom porozprávať."
-"Nevrav jej ale o Plex Rominus, nebude to poznať. U ostatných v tejto sfére to nefunguje ako u teba a u mňa. Ty nepočuješ volanie a rozkazy Plexa. Ja ich počujem a narozdiel od ostatných viem čo znamenajú. Ostatní dostávajú podnety a zopár ľudí ako ja, to tvorom ozrejmuje, čo a ako , presne podľa Plexových rozkazov. Ty to máš najjednoduchšie. Vždy vieš tieto správy ako prvý. Aj keď si "Vampyr Incarnate". Tí majú zákaz prijímať podnety od Plexa."
-"A to už prečo?" -nechápal som tomu.
-"Pretože Plex Rominus sa bojí zrady od tvorov incarnistov. Keby ste sa vy spojili, mohli by ste vytvoriť armádu schopnú zničiť nás ostatných, a možno aj ľudstvo."
-"Ouha... Tak to je vážne."
-"Áno je..."
-"No premyslím si to, idem sa prejsť a pohladať Charlotte. Ahoj, maj sa."

Prechádzky medzi ľudmi ma napĺňali pokojom, no bolo to aj dosť deprimujúce. Asi po pol hodine som našiel Charlotte sedieť v parku. Bolo to jej obľúbené miesto. Vonku sa pomaly ochladzovalo, jeseň zo zimou sa začali pretínať a každý čakal prvý sneh. Necelý mesiac do Vianoc, ľudské nákupné centrá boli plné Santa Clauzov, trpaslíkov a pestrofarebných krabíc s mašlam,i ktoré pripomínali tým zopár deťom, ktoré sa ešte pohybovali povonku darčeky. Vonku pobehujúci biznismeni s telefónmi pri ušiach a vnútri deti skrývajúce sa pred tým všetkým dospeláckym. Kedysi to bolo opačne- deti vonku na pieskoviskách a vnútri pracujúci rodičia obetujúci sa pre deti- nie pre seba.
-"Ahoj miláčik, ako sa máš?" - sadol som si Charlotte a po chvíli som jej vyrozprával všetko čo mi vravel Solari.
-"Čo? To nemôže myslieť vážne! Ľudí síce nemám rada, ale všetkých ich bez rozdielu pozabíjať? To nie. Aj teraz sa medzi nimi nájde zopár výnimiek, ktoré nie sú v našej sfére len kvôli malým prešlapom voči ľudskému zlu. Oni si nezaslúžia zomrieť kvôli tým druhým!"
-"Dobre Charrlotte, ako chceš. Tak sa k nim teda nepridáme. Solari patrí k hlavným "organizátorom", ktorý dávajú dokopy tú armádu. Neviem ako zareaguje. Zrejme sa bude musieť odsťahovať."
-"Mne to popravde nevadí. Hm inak... mala by som nápad, alebo otázku... čo sa stane, čo bude zo zvyšnými tvormi v našej sfére?"
-"Neviem, zrejme sa budeme pozerať ako ničia ľudí a ich svet, a nakoniec tým zrejme zničia aj seba a ostatných,
pretože nebude sa čím živiť. Nebudeme mať cieľ, dôvod, prečo existujeme. Tak ako ľudia teraz. Ich prítomnosť nemá opodstatnenie, hádam len pre nás ako potrava."


Vampyr Incarnate /5/: Pes a mačka

21. července 2010 v 19:00 | zizu |  Vampyr Incarnate
Keď Charlotte zaspala, preniesol som ju do spálne a položil do postele. Zakryl som ju prikrývkou, prezliekol som sa a ľahol som si do druhej postele. Zaspal som s vedomím, že jej nikto v živote neublíži, a že
je pre mňa to najdôležitejšie.
Ráno po tom čo som sa prebudil som v tichosti vyšiel z izby a nechal som Charlotte nech sa v kľude vyspí. Po ceste do kuchyne som zbadal, že Solari spí v obývačke na gauči. Ach, úplne som naňho zabudol, Charlotte som uložil do svojej postele a ja som spal v Solariho. No čo už, hádam sa na mňa nehnevá.
Potichu som sa teda odplazil do kuchyne, urobil som si čaj a začal som pripravovať raňajky pre všetkých troch. Obložený chlieb s maslom, šunkou, paradajkou a šalátom im dúfam bude chutiť. Nič viac sa v tichosti nedalo urobiť a nechcel som ani jedného z nich zobudiť. Sadol som si ku stolu, pil svoj čaj a premýšlal ako bude Solari reagovať na Charlotte.
Asi po polhodine došiel do kuchyne Solari, vzal si tanier s chlebom, čaj a sadol si ku stolu, dosť ďaleko aby si ku mne mohla neskôr sadnúť aj Charlotte.
-"No, vidím že si dávaš na čas"- povedal mi uštipačne Solari a pchal do seba chlieb.
-"Hm, no áno. Dúfam, že ti to nevadí, však si pamätáš čo si my vtedy povedal, že môžem chodiť s kým chcem a že ma vo všetkom podporíš atď..."
-"Jasné, jasné..."
-"Nadšene to teda neznie."
-"Nie, ale čo by si čakal keď mi ešte aj posteľ obsadíš?.......Ďakujem za raňajky."
Už sa Solari išiel postaviť a chystal sa odísť, no v tom došla do kuchyne Charlotte.
-"Ehm, ahojte, dobré ráno prajem." -povedala Charlotte milo, so strapatými vlasmi a rozospatou tvárou. Bola taká zlatá...
-"Čaw , ty princezná.."- povedal posmešne Solari a šiel s otrávenou tvárou späť do obývačky. Ostali sme s Charlotte sami. Sadla si vedľa mňa a s chuťou sa pustila do svojich raňajok. Nerozprávali sme sa. Ja som sa kochal jej krásou, a ona zrejme obrusom lebo podrobne skúmala jeho štruktúru očami. Keď dojedla, vyrušila ma zo snívania svojím poznamenaním, že Solari ju zrejme nemá v láske.
-"Neviem čo mu zase sadlo na nos"- nahol som sa smerom k nej a pobozkal som ju. Charlotte sa zdvihla a presunula sa ku mne. Sadla si obkročmo na mňa a začali sme sa bozkávať.
-"Ach sorry mládež" - vykríkol Solari keď nás zbadal a akože si zakríval oči-"nechcel som vás vyrušiť, len si vezmem vodu a môžete pokračovať. Ale v spálni by vám zrejme bolo lepšie...."
-"Solari nemusel by si byť taký hnusný. Ak máš niečo proti mne, povedz mi to do očí." - povedala mu na moje prekvapenie Charlotte dosť nenávistným hlasom.
-"Ha, princeznička tu nieje ani deň a už sa rozkrikuje! Nechceš rovno, aby som z tadeto vypadol a odsťahoval sa?!"
-"Nie, to ti nevravím... Aj keď..."
-"Charlotte, dosť už! Nechcem aby ste sa vy dvaja hádali." -povedal som im, vymanil som sa spod Charlotte a šiel som sa prezliecť. Počul som za sebou kroky, no viedli do obývačky. Po chvíli sa otvorili dvere a vošla Charlotte. Hodila sa mi okolo krku.
-"Prepáč." - povedala plačlivo a znova ma začala bozkávať.
-"Teraz nie Charlotte..."
-"Uhm, no dobre, ale nehnevaj sa ..."
-"Nehnevám, ale nebuď k nemu taká prosím...buď k nemu lepšia. On je len podráždený že je tu niekto nový."
-"Dobre."
Ďaľšie dni ubiehali dosť pokojne, no vzťah Solariho a Charlotte sa stále nezlepšoval. Stále boli na seba ako pes a mačka.


Práázdniny :) /1/

12. července 2010 v 19:18 | zizu |  Photos- "umelecké" a všeličo ostatné ^^
No tak vždy si poviem keď niekam idem že vezmem foťák :D:D "Samozrejme" že ho vezmem, vždy ostal zatiaľ doma. Takže zvačša len fotky z telefonov :(
taška
Moja nová taštička :D:D Normálne som sa do nej zamilovala :D:D


Výhľad z auta 11.7 okolo 20:30 večer :) Naživo to bolo omnoho krajšie :D

cintorín
Včera (11.7) sme boli aj na cintoríne. Ach, nechcem takto skončiť :( Zhnitá v zemi... Ľudia poviem vám niekedy miesto a vy tam potom vytoto, "vylejete" môj popol :( ...

Vampyr Incarnate /4/: Nikdy ťa neopustím

12. července 2010 v 19:00 | zizu |  Vampyr Incarnate

Vytiahol z trenírok svoj "mužský nástroj". Dievča- žena, ktorá mohla mať ledva 15 rokov stálo pri stene so strachom v očiach. Chlap ju nadvihol,vyhrnul jej sukňu, oprel je o stenu a prudko ho do nej vrazil. Dievča začalo plakať, snažila sa kričať no márne. Chlap ju surovo znásilňoval. Bolo zrejmé, že jej spôsobuje hroznú bolesť. Jedno hnusné necitlivé prasa! Musel som Charlotte zakryť oči, pretože plakala aj namiesto dievčaťa, ktoré bolo obeťou. Oproti tomu, čo sme my s Charlotte robili o pár metrov ďalej pre zopár minútami bolo toto nechutné, zvrhlé, zvrátené a pre to dievča bolestivé. Nevedel som čo robiť aby som dievčaťu pomohol. Celé to netrvalo viac ako 5 minút, no kým som sa spamätal, chlap nechával zničené dievča ležať schúlené na zemi pri chladnom tehlovom múre s vyhrnutou sukňou a zviazanými rukami. Chlap si nasadol do svojho namakaného autíčka a odišiel. Nezmohol som sa na nič iné, ako anonymne zavolať záchrannú službu.
S Charlotte sme počkali kým došla pomoc, a potom sme sa pomaly ruka v ruke vydali do parku. Tam sme si ticho sadli a mlčali. Vedeli sme, že ľudia sú monštrá, ale toto bolo veľa. Charlotte sa zas rozplakala, oprela sa mi o rameno. Objal som ju a nechal nech sa vyplače. Keď sme sa dali trochu dokopy, išli sme pomaly z nohy na nohu naspäť do mesta. Bola noc a ja som ju pozval ku mne. Teda ku nám, bývali sme spolu so Solarim.

-"Máte to tu pekné,"-povedala Charlotte a so záujmom sa prechádzala po byte. Na udalosti posledných hodín zdá sa aspoň trochu zabudla.
-"Ďakujem. Zariaďoval som to tu sám, Solari sa ku mne nedávno nasťahoval." -sám som sa divil, kde teraz momentálne je, ale nevadilo mi to že práve nebol doma. Čo by, náhodou mi to viac než dosť vyhovovalo.
-"Aha. No fajn." Jej záujem bol najviac pozorovateľný v kuchyni a pri knižnici. Kuchyňa z zmavého dreva, celá ladená do tmavších tónov. Drevený tmavolakovaný stol a stoličky stáli takmer uprostred velikánskej kuchyne. Príbory a taniere boli ladené do čierno biela. Spodný hranatý tanier čierny, a na ňom šikmo položený biely malý hranatý tanier. Príbory s čiernymi rúčkami sú fakt pekné. To všetko bolo naskladané na krvavočervenom obruse, ktorý pretínala v strede čierna stuha s bielymi japonskými znakmi. V strede stola bola červená matná váza s jednou čiernou ružou. Prestreté bolo len pre dvoch za vrchstolom. Pre mňa a pre Solariho.
V knižnici Charlottin zrak upútali najmä knihy. A zrejme aj dizajn police. Zas a znova ladené do čierna. Tmavolakové drevo s kontrastom bielych listov kníh a červených japonských znakoch po bokoch skrine vo význame rozum, múdrosť dodávalo obývačke ten správny výzor.
Gauč dostatočne pohodlný aj pre kráľa bol nasmerovaný nie na televízor, ale von z veľkého presklenného okna. V noci bol z tade úplne fantastický výhľad na hviezdy o oblohu. Popritom vám nohy hrial huňatý bordovočervený koberček.Plávajúca podlaha bola smrteľne bledá, kontrasty bielej, čiernej a trochy červenej boli všade.
-"Páči sa ti tu?" -opýtal som sa Charlotte, keď som videl jej nadšený pohľad a úsmev. Bola taká krásna. Stála predomnou na ľadovobielej podlahe, ktorá kontrastovala s jej čiernymi šatami,no jej bledá pokožka s ňou zas ladila. Vlasy farby plameňa tento okamih len obohacovala. Dokonale sa sem hodila, patrila sem! Moje prvé slová po tom, čo som ju dnes uvidel boli úplnou pravdou. Bola to MOJA GOTICKÁ PRINCEZNÁ!
-"Áno, je to tu úplne úžasné, krásne.....Ach nemám slov!"
Pomaly som šiel k nej zozadu, a začal som ju dráždiť a bozkávať jej krk.... Môj nástroj nežnosti bol pritisnutý na jej krásnom tvarovanom zadočku. Delil nás len jeden kus čiernej látky, jej sukňa. Otočila sa , vzala mi možnosť robiť to čo doteraz, pomaly ju drázdiť. Zatváril som sa namrzene. Zasmiala sa a pokračovali sme v bozkávaní. Nadvihol som si ju a odniesol na náš gauč s výhladou na hviezdy. Sadol som si a ju som si posadil na seba. Mal som ju stále v náručí, a popritom som ju jemne dráždil a
pozerali spolu na hviezdy. V tomto okamihu som si sľúbil, že ju v živote neopustím!

Vampyr Incarnate /3/ :Ľudská zvrhlosť

12. července 2010 v 18:56 | zizu |  Vampyr Incarnate
Slnko v tieni vysokých budov pomaly zapadalo,a
v odľahlých uličkách medzi domami už bola tma. Vysoké domy a mrakodrapy
plné reklám, transparentov, farieb, svetiel a výzdoby doslovne kričali rivalitou, necitlivosťou...terajšou ľudskosťou.
Kedysi to tak nebolo. Len málokto nechal dieťa dobrovoľne opustené, samé v kolíske na ulici plnej ľudí kôli svojmu pohodliu. Len málokomu záležalo na tom, či bude slávny, bohatý. Boli radi, keď mali lásku a mohli ju opätovať, ak mali dom alebo byt a ak mali to najpotrebnejšie. Dnes? Ľudom nestačia domy, majú všetko čo chcú, na čo si zmyslia a doslovne nevedia kam dávať svoje peniaze.
Ľudia sú svine, ale preto taký nemusím byť aj ja. Hŕŕŕ.... Musím sa udržať. Nemôžem už zabíjať ľudí.
Nakoniec dnes sa moja vychádzka skončila dobre, robil som si svoju povinnosť v rámci normy.
Pri troške nepozornosti popri hľadení do neba a na znetvorený svet po ceste domov som do niekoho vrazil... To je pre mňa fakt nezvyčajné. Však predsa pre ľudí som duch- neexistujem, a pre tvory z mojej aktuálnej sféry som Vampyr Incarnate. Tak sa nazývajú všetky tvory, ktoré dopadli ako ja- zmohla ich chuť zla.
-"Ach prepáč, nechcela som, nevšimla som si ťa."
-"Och nevadí, prepáč ty mne, ja som sa nepozeral pred seba." -Oproti mne stála krásna gotická princezná.Nemohol som sa na ňu vynadívať. Ale bola mi akási povedomá.
-"Hm, nepoznáme sa náhodou z niekade?" -opýtal som sa aj keď som vedel že zrejme nie. V tomto svete som zopár týždňov- mesiacov a dovtedy som bol len so Solarim.
-"Neviem o tom, prepáč....Volám sa Charlotte."- a milo sa na mna usmiala. Mala krásne modré oči plné nenávisti, no popritom také nežné, že som sa cítil ako v siedmom nebi už len pri jej pohľade. Ale poznal som tie oči.... ÁNO! Je to ona! To dievča, tá víla v čiernom, prvá osoba tohto sveta ktorú som uvidel po mojej premene. Už som si spomenul. No vtedy sa mi nezdala taká krásna. Vtedy to pre mňa bola beštia.... No teraz nepoznám krajšieho tvora ako ona.
-"Ja som Tare, teší ma." -a podal som jej ruku. Zrejme s radosťou , a hlasným smiechom sa zasmiala a podala mi ju tiež. Chvíľu sme sa rozprávali, a prechádzali medzi ľudmi plnými zla. Nevedia čo je to láska. Však ako by mohli? Roboty nemajú srdce, nemôžu cítiť to, čo my. Aj by som povedal "obyčajní smrtelníci", ale zrejme to nebude to pravé J.
Stále som sa nemohol vynadívať na Charlotte. Bola krásna. Mali sme toho toľko spoločného. Krídla, zuby, záujmy, osud. Boli sme tými, ktorí boli predurčený na toto- na takýto život. Nevnímal som nič iné, ako ju- moju bohyňu. Jej vôňa bola odteraz pre mňa nová droga.
Páčilo sa mi v živote veľa dievčat, ale Charlotte je jedinečná. Je iná. Už len to že je v tejto sfére je výnimočné.
-"Ach Charlotte, si krásna..."
-"Prosím?"
-"Och!..Prepáč... Nechcel som...Nevedel som že som to vyslovil nahlas, rozmýšlal som ....."- s hanbou v hlase a strachom či som všetko nepokazil som so sklonenou hlavou kráčal ďalej.
-"No..nič sa nestalo. Aspoň viem, na čom u teba som. Ale ani ty niesi na zahodenie J"
-"Heh, no nemám slov."- povedal som a náhle sme zabočili do odľahlej uličky kam ma Charlotte zatiahla.
-"Nevrav nič." -Rýchlo povedala Charlotte a pritlačilo ma v odľahlej uličke ku stene pritisnutá svojimi perami na mojich. Ten bozk sa nedal odmietnuť. Opätoval som jej ho. Bola sladká. Nesmierne. Jej náruživosť ma (milo) prekvapila. Vášnivo, ako zbavene myslou ma stále bozkávala. Ja ju takisto. Jej ruky sa šikovne pohybovali po mojom chrbte a zadku, jemne ma škrabkala. Bolo to neodolateľné. Jej prsia boli tesne pritisnuté na mojej hrudi, cítil som jej stvrdnuté bradavky. Zrejme aj ona cítila niečo stvrdnuté na svojom lone.... :P
Zrazu do našej uličky zahlo auto. Zastalo zopár metrov od nás. Nemuselo nás teda vyrušiť! ....Áno, síce nás ľudia nevidia, ale maznať sa tu za prítomnosti tohto ľudského odpadu nieje zrovna príjemné. Ostali sme tam len tak stáť pri sebe, v objatí, pozorovali sme čo tie "tvory" budú robiť. Popri tom som Charlotte jemne hladkal po riťke cez jej čiernu gotickú sukňu.
Z čierneho Hammera vyšiel chlap zavalitej postavy, skôr vymykanej ako tučnej. Jeho vyholená hlava sa leskla v svetle pouličnej lampy. Rýchlo, splašene a popritom naštvane odkráčal tažkými krokmi ku kufru auta, a otvoril ho. Bolo počuť ženské vzlyky. Surovo vytiahol z kufra dákusi ženu za vlasy a prudko ju hodil o tehlový múr. Nemohla sa brániť ani utlmiť náraz, ruky mala zviazané hrubým lanom. Chlap zrazu podišiel k nej, začal si rýchlo a náruživo rozopínať opasok na nohaviciach. Nohavice mu padli až ku kolenám.

6.7

6. července 2010 v 21:22 | zizu |  Diary ♥♥♥
Ahojte ludkovia, ako sa máte? Ja božsky! ... ráno vstávať... naobed vstávať o 12, celý deň nič nerobiť alebo behať  po obchodoch a do noci byť na nete, aj ked zatial len z telefonu (blbý kurier, nech donese už ten wifi rounter :D). Zajtra plánujeme ísť s babkou do B. Bystrice na nákupy poriadne, tešííím sa :D. No nič, dnes nebudem písať nejaký maxi článok, zas a znova som vo wifi kaviarni, a navyše som s Olim na webke, takže.... majte sa, a užívajte si prázdniny banda! :) CIAO

3.7 - áno dnes som už raz písala....

3. července 2010 v 22:12 | zizu |  Diary ♥♥♥
Ahojte, áno, ja viem, dnes som už raz písala. Ale nedalo mi to. Babke sme kúpili nový notebook, a mne sa fest lúbi, takže jasné že musím z neho už písať :D Kedže babka ešte nemá doma net, sedíme v krčme kde je wifi. Ostatný členovia famílie sedia, popíjajú, pozerajú futbal (Paraguaj-Španielsko) , kedže toto je španielska krčma, fandí sa im. A ja si tu pekne krásne píšem, pozerám čo nové, popíjam KOFOLU, nič iné mi nedajú... Ale šak dobre je. Neviem síce ako často sa sem dostanem nasledujúce dni, ale inak... Aspoň budem mať čas písať, písať, a písať. Alebo premýšlať o našom bytíku s Vleuš, a pod. no proste je toho veľa. Napáda ma dosť vecí, ale stále no ... neviem to dať ani na papier (ani na tento imaginárny), a poriadne si to neviem dať doporiadku ani v hlave. Zložité to je, zložitééé... Ach, potrebujem ísť nakupovať, odreagovať sa. Lenže kto mi urobí pojazdnú peňaženku? :D Je tu niekto kto sa podujme dobrovolne?....
No zajtra nepustím foťák z ruky, teda pokúsim sa.
Mali by sme zajtra o 10. 00 ísť do kostola, uvidím ako to dopadne. No.... šak uvidím :D Ach ľudia, podte niekto na skype, nikoho tam nemám, a chcem si s niekým písať.... nikto? Nič? ... Tak dobre. Majte sa a dobrú noc. CIAO miláčkovia ;P 

3.7 ...Lúčim sa :)

3. července 2010 v 9:44 | zizu |  Diary ♥♥♥
Bohvie, kedy sa zas dostanem na internet.... =( Takže majte so mnou strpenie.

Ahojte, dnes sa tu veľmi vykecávať nejdem, mám dosť naponáhlo :D ... Ideme dnes ku babke, a kedže babka si ide kupovať nový notebook, svoj nechávam doma. Je otázka kedy u nej budem mať internet takže tento týždeň to tu bude zrejme dosť stáť. Ale šak hádam ma za to neukameňujete, a vydržíte chvílu. Aspoň budem mať čas napísať daľšie pokračovania Vampyr Incarnate a Tajomného sna, aj keď by som bola rada keby ma kopla nejaká tá "umelecká" múza ;-)
Ďaľšia otázka čo ma napadá je, že čo budete (plánujete) robiť cez prázky? A bola by som rada ak sem niekto zablúdi aby aj napísal čo a ako ;-) Bola by som veľmi rada.
No nič, pomaly už budem musieť padať. A ešte jedna vec ma napadla :D Cez prázdniny sa budem zväčša pohybovať s foťákom v ruke, takže potom tu budú Prázdninové fotky z každého dňa- alebo len jedna taká najlepšia a najvýstižnejšia, no neviem. Ešte sa rozhodnem. Ale dačo budem musieť také vymyslieť ;)
xD, práve ma napadlo, že na celé prázdniny si beriem len JEDNO pero, a to TO od Vlei :) Ona vie...  Dúfam že bude stačiť, a keď nie, tak zrejme pojdem vyrabovať papiernictvo a galantériu na bavlnky kvôli náramkom....
 No nič, fakt už končím, naši ma tu už poháňajú. CIAO decká, a užite si prázdniny ;-)

Vampyr Incarnate /2/:Osud

2. července 2010 v 21:55 | zizu |  Vampyr Incarnate
Ten blažený pocit zasýtenia bol neopísateľný. Ľudské zlo ma napĺňa pokojom, láskou, ich stratenými pocitmi....
Tento postup som opakoval každý deň, dokonca aj viackrát. Stal som sa na tom ZÁVISLÝ. Solari už mal o mňa strach. A bol zrejme opodstatnený...
Raz, keď som bol vonku, medzi ľudmi, vysal som z jedného človeka toľko zla (najzaujímavejšie je že ja z neho sajem zlo ale pociťujem lásku, pokoj...), že som ho ja sám zabil. Nechcel som. NAOZAJ. Naše "vysatie" by malo byť len osožné, vezme človeku zlo. Ale... teraz som to zlo preniesol na seba.
Tak, ako sa na mne vyskytli krídla, pri mojej "vražde" mi Plex Rominus nadelil vampýrsku časť úst- zuby. Stalo sa zo mňa to, čo z dievčaťa, ktoré som videl prvý deň môjho "nového života". Už bolo pre mňa poslaním len zabíjať ľudí. Nie pre ich záchranu. Pre moje potešenie...

-"Solari,Solari, počkaj ma!" kričal som naňho pri našom náhodnom stretnutí na ulici. Bol som teraz síce beštia s čiernymi krídlami cicajúca krv a zlo v jednom, ale stále to bol môj kamarát, ktorý mi pomohol vžiť sa do tohto sveta.
-"Čo chceš?"- otočil sa Solari s priškrteným výrazom na tvári. Bolo vidieť, že sa musí ovládať.
-"Nechceš ísť ku mne? Chcem sa porozprávať."
-"O čom? O tom ako sa snažíš zabiť čo najviac ľudí, aj keď sme chceli vrátiť ľudstvo do starých koľají?"
-"Nie... Poď prosím ťa..."
-"Ach, zabiť ťa je málo... No poď teda.. "

Potom, ako došli k Taremu domov, sa ani jeden nezmohli na slovo. No jeden predsa raz začať musel...
-"Solari, len som ti chcel povedať, že aj popritom, ako som sa zmenil v obludu takmer horšiu ako ľudia, stále ťa mám rád..."
-"Aj ja teba Tare..." postavil sa, a pomaly zašiel k Taremu. Zrazu sa ocitli obaja postavení oproti sebe- zoči voči.
-"Solari, n-n-n-nemali by sme...."
-"Ja viem...pssst...." a objal Tareho a pomaly nežne mu dal pusu na pery. Nevinný bozk sa premenil na dačo vášnivé. Obaja si ľahli spolu na gauč. Ani jeden nič nevraveli. Tare spokojne ležal v náručí Solariho. Vedeli, že toto bude zrejme ešte len začiatok niečoho iného, veľkého.
Obidvaja v tomto okamihu unavený, a popritom šťastní zaspali....

-"Náš Plex Rominus slabne"-povedal Solari.
-"Čože? A.... no dlho som sa ťa už chcel opýtať, čo to vlastne ten Plex Rominus je?..."-opýtal som sa s veľkou nechápavosťou v hlase.
-"Nemal by som ti o tom vravieť. Plex Rominus je náš "Boh", náš Vládca. Závisí od neho naša existencia. To on ťa premenil. Vníma ľudskú auru, a akonáhle má človek 15 rokov fialovú, zlatú, alebo striebornú auru, zmení sa na niektorého z tvorov, ktorý nepatrí do ľudskej sféry bytia. A teraz jeho sila slabne. Stále menej a menej ľudí je ľudmi- ostatní sa správajú ako bezcitní roboti. Naša existencia ktorá by bola bez ľudskej ničoty je čím ďalej tým viac ohrozená. Ľudia nad nami získavajú prevahu a to nie je dobré."
-"Aha.. Tak to fakt nie je dobré. Ozaj Solari, videl som dnes vonku pekné dievča... Teda bola zrejme elfka, ešte stále sa v tých rasách nevyznám. Možno by sa ti páčila. Bola asi o 10 cm nižšia než ja, mala krásnu bacuľatú tvár, ktorú jej lemovali zlaté vlasy, dlhé asi po kolená. Mala na sebe zelené voľné šaty, ktoré krásne zvýrazňovali jej krivky, a farbu jej očí. Fialové... iskrivé, plné života....."
-"Chlapče, zobuď sa zo sna, pri tom ako mi ju tu opisuješ by sa páčila skôr tebe ako mne... " povedaal Solari, pokrútil hlavou a ostal ticho sedieť a pozerať do zeme.
-"Ach Solari,...prepáč. To čo sa medzi nami stalo, bolo pekné. Mám ťa rád. Nikdy ťa nechcem stratiť, vždy si pri mne stál, hlavne keď som tu, v tejto sfére žitia bol nový. Snažíš sa pomáhať mi s mojou závislosťou a zlom, ktoré sa vo mne hromadí. Ale... vždy pre mňa budeš len ako brat. Aj ked ozajstného brata som nikdy nemal, a ani rodičov... Prepáč, že som si to neuvedomil skôr.."
-"Prepáč ty mne Tare, nechcel som sa ťa dotknúť. Pre mňa znamenáš viac ako brat, ale to si už zrejme zistil. Ak budeš nikedy mať problémy, s kýmkoľvek , či už dievčaťom alebo tak, môžeš dojsť v pohode za mnou."
-"Ďakujem Solari"- a dal som mu letmú nežnú pusu na líce. "Idem sa nakŕmiť, už som dlho nebol vonku".
-"Dobre Tare, ale nezabudni, že sa máš krotiť. Tá tvoja zlá stránka v tebe ostane. Ale snaž sa ju potláčať."

1.7 ...Prázdniny...

1. července 2010 v 21:19 | zizu |  Diary ♥♥♥
...keby boli všetky dni prázdnin tak fajn ako ten dnešný...
.."To je podfuk!!! Chýba tu piesok! " :D ....

Ahojte, ako ste sa dnes mali?
Dnešný deň bol úplne poparáde, boli sme na kupalisku. Pravda je, že trošičku nuda v niektorých chvíľach, ale aj tak som rada že to dopadlo tak ako to dopadlo. Až na tie spálené miesta :/

Dnes bol prvý deň prázdnin, a včera posledný deň školy. Aj keď som si myslela, že všetci potom budú plakať pred školou, nestalo sa tak. Všetci boli náramne veselí, až som si začala myslieť že hádam máme pred sebou ešte jeden rok. Ale to bohužial neni pravda. Ja osobne sa musím priznať, tak hneď ako som došla domov padlo zopár sĺz kvôli Davidovi :( .... Áno, ja viem, musím byť naozaj otravná, aj pre vás, aj preňho. Ale fakt ho mám neskutočne rada, a predstava že ho už neuvidím ma ubíja. Potrebujem byť s ním ešte aspoň jeden deň. Dotknúť sa ho, vidieť ho ako sa smeje :( .... Nesplniteľná predstava, ale aj tak si to želám. Chcem aby sa to splnilo, aj keby som mala kvôli tomu obetovať všetko! (dobre už končím, fakt som otravná...)

Včera po škole sme si s Vleuš a s Aďou robili plány do budúcnosti. Naplánovali sme si spoločný, tohtoročný Silvester, a za niekoľko rokov ( cca po strednej, na výške) že by sme si spolu prenajali byt....aaa že musíme dačo spraviť s našimi "vzťahmi"s chalanmi. No to je dosť zamotané, takže rozoberať to fakt nejdem ;-) My s Vleou vieme......

Kedže ma už nič nenapadá, len to že sa musím ísť natrieť dačím po opalovaní, a to že Lubim nenormalne Davida, tak sa s vami lúčim.... CIAO... Majte sa a pekné prázdniny ;-)